Teplomer je dnes azda najznámejší fyzikálny prístroj, ktorý bežne používajú ľudia na celom svete. Jeho história je relatívne dlhá. S rozťažnosťou rôznych látok sa začalo pracovať ešte v staroveku. V 17. storočí na vývoji zariadení napríklad pracoval aj známy toskánsky astronóm Galileo Galilei. Klasický lekársky teplomer ale vynašiel až v roku 1866 anglický fyzik sir Thomas Clifford Allbutt. Viac ako sto rokov sa potom bežne používal sklenený teplomer so stupnicou pracujúci s rozťažnosťou ortuti.
V roku 2009 došlo smernicou Európskej únie k zákazu ortuťových teplomerov a iných merných zariadení s ortuťou. Dôvodom bola predovšetkým ochrana životného prostredia a tiež predchádzanie domácim otravám. Aj keď sa ortuťový teplomer horšie používal - ortuť sa ťažko vstrebávala dole, výsledok na stupnici nebolo dobre vidieť, neboli ohybné - niektorí ľudí za nimi stále smútia.
Moderné teplomery
Na trhu je dnes už celý rad moderných teplomerov, ktoré tie ortuťové plnohodnotne nahrádzajú. Okrem toho sú bezpečnejšie a nemusíte sa báť, že vám ho dieťa vyrazí z ruky, rozbije sa a vy potom budete chytať neposedné kvapôčky ortuti po podlahe.
Aké teplomery máte v súčasnosti na trhu na výber?
Existujú lacnejšie a drahšie varianty, preto si kúpu vždy poriadne rozmyslite. Dôležité je, aby ste vždy mali doma funkčný prístroj pripravený pre prípad núdze. Rozhodujte sa predovšetkým podľa toho, kto bude teplomer používať a či sa bude teplota merať v podpazuší, rektálne alebo v uchu.
Klasický teplomer bez ortuti
Ak potrebujete klasický teplomer, ktorý budete používať v domácom prostredí raz za čas, budú ho využívať predovšetkým dospelí ľudia a teplota sa bude merať hlavne v podpazuší, možno vám bude stačiť klasický teplomer so stupnicou.
Vyzerá ako ortuťový teplomer, mernou kvapalinou je ale napríklad lieh. Výhodu je nízka cena a používanie, na ktoré sme zvyknutí z ortuťových teplomerov. Na výsledok sa ale dlhšie čaká a pre ľudí so zhoršeným zrakom môže byť ťažké prečítať výsledok. Zmerať týmto teplomerom teplotu malým deťom môže byť veľmi problematické.
Digitálny teplomer
Dobrým kompromisom medzi klasickým teplomerom so stupnicou a už zložitejším infračerveným teplomerom je jednoduchý digitálny teplomer. Jeho ovládanie je relatívne jednoduché. Prístroj zapnete, počkáte než sa na displeji ukáže "OK" a môžete ho dať do podpazušia alebo začať s rektálnym meraním. To sa väčšinou vykonáva u detí. Aj keď balenia uvádzajú, že výsledok je známy približne za jednu minútu, väčšinou je meranie kratšie.
Tieto prístroje sú veľmi presné, batéria dlho vydrží a nemusíte sa báť, že vám alebo vášmu dieťaťu spadne na zem a rozbije sa. Ich cena je dokonca nižšia alebo sa pohybuje mierne nad klasickými teplomery.
Ak si taký teplomer kupujete, zistite si:
- Výdrž batérie - pri bežnom používaní batéria vydrží aj niekoľko rokov.
- Ohybnosť - táto vlastnosť je podstatná, ak hľadáte teplomer pre deti a používate ho k rektálnemu meraniu. Niektoré takéto teplomery, ako je napríklad flexibilný digitálny teplomer JoyCare, majú detský motív a sú tak priamo určené pre malých pacientov. Prispieva to k upokojeniu dieťaťa pred meraním a k ich ľahšiemu meraniu.
- Veľkosť displeja - pomáha k lepšej viditeľnosti výsledku zvlášť pre ľudí s horším zrakom.
Zaujímavou vlastnosťou môže byť zmena merných jednotiek z Celzia na Fahrenheita, čo ale v našich v zemepisných šírkach nie je potreba.
Infračervené teplomery
Samostatnou kategóriou sú infračervené teplomery. Sú to moderné teplomery, ktoré sú schopné zistiť teploty počas sekundy. Ľudské telo totiž vyžaruje žiarenie, ktoré tieto prístroje zachytávajú. Zachytené lúče sú prevádzané na teplotu a tá je potom zobrazená na na displeji.
Výhodou týchto teplomerov je predovšetkým rýchlosť merania. Výhodné je to u malých detí alebo v nemocničnom prostredí, kde je potrebné merať teplotu desiatkam ľudí denne. Okrem toho infračervené teplomery skracujú prácu aj vďaka ľahkému udržiavaniu hygieny.
Problémom byť ale môže nesprávny spôsob merania. Ľudia si často ani neprečítajú návod a s teplomerom sú potom sklamaní. Ako si teda infra teplomer vybrať a na čo si dať pri kúpe pozor?
Dotykový alebo bezdotykový infra teplomer?
Pri kúpe infračerveného teplomera si najskôr zistite, či je dotykový alebo bezdotykový, či sa teda musí respektíve nemusí dotknúť pri meraní kože.
Pri meraní bezdotykovým teplomerom, ako je napríklad bezkontaktný teplomer Rossmax, treba si zistiť, z akej vzdialenosti teplotu merať a kde (väčšinou na čele). Výhodné sú predovšetkým pre malé deti, ktoré sú neustále v pohybe alebo je potrebné im zmerať teplotu aj v noci, bez toho aby ich musel rodič budiť. Zaujímavosťou je, že ním väčšinou môžeme merať aj teplotu rôznych kvapalín a povrchov.
Meranie na čele alebo v uchu?
Medzi hlavné výhody infračervených teplomerov patrí rýchlosť merania - trvá niekoľko sekúnd. Teplota sa väčšinou meria v uchu alebo na čele. Meranie v uchu je rýchlejšie, môže trvať len jednu sekundu, a je ešte presnejšie ako meranie z čela. Opäť môže byť problém s malými deťmi, ktoré si nenechajú v uchu zmerať teplotu ani za nič. Teplomer merajúci teplotu z čela je tak pre nich výhodnejším variantom. Niektoré drahšie teplomery ale dokonca kombinujú obe možnosti.
Ďalšie funkcie?
Ako už sme písali vyššie, najväčším problémom u infračervených teplomerov môže byť zlý spôsob merania. Vhodným riešením tak môžu byť prístroje so zvukovou a vizuálnou signalizáciou správnosti merania. jedným z nich je napríklad aj ušný teplomer Braun s technológiou Exact Temp.
Pre niekoho, kto používa prístroj často a potrebuje sledovať teplotu v čase, môže byť dôležitá aj veľkosť pamäte. Zistite si tiež, či sa teplomer sám vypne alebo ako často sa musia meniť batérie. Výhodou pre ľudí so zhoršeným zrakom by mal byť aj veľký, dobre čitateľný displej s podsvietením. Meranie je tak možné vykonávať aj za tmy.
V súčasnej dobe si tak môže vybrať teplomer každý podľa vlastnej potreby. Dôležité ale je, predovšetkým u infračervených teplomerov, si vždy prečítať návod, aby sme vedeli ako a z akej vzdialenosti získame najpresnejšie hodnoty.