Čo je prístroj EKG a čo umožňuje?
EKG (elektrokardiograf) je prístroj, ktorý sníma šírenie elektrického impulzu po srdci. Výsledkom merania je krivka – elektrokardiogram. Vo vymedzenom čase umožňuje sledovať priebeh a rytmus tepovej frekvencie. Princípom EKG krivky je, že ak vektor smeruje k zvodu, vzniká pozitívny kmit. Keď vektor smeruje od zvodu, vzniká negatívny.
Štandardné EKG má 10 elektród, z ktorých prístroj vygeneruje 12 zvodov. Týchto 12 zvodov sa na srdce „pozerá“ v dvoch rovinách – horizontálnej a frontálnej a z rôznych uhlov. Elektródy snímajú elektrický vektor myokardu a prístroj zobrazí vektor ako EKG krivku na papieri. Štandardný posun papiera na EKG je 25 mm/s. Papier je rozdelený na malé a veľké štvorčeky. Väčší štvorec sa skladá z 5 menších štvorčekov, pričom jeden malý znázorňuje 0,04 sekundy. To znamená, že jeden väčší štvorec vyobrazuje trvanie 0,2 sekundy.
V praxi sa však používa aj rýchlosť posunu papiera 50 mm/s. V takom prípade jeden malý štvorček predstavuje 0,02 sekundy a veľký 0,1. Táto rýchlosť sa využíva najmä pri novorodencoch a deťoch do 7 rokov, pretože majú prirodzene rýchlejšiu tepovú frekvenciu.
Správne umiestnenie elektród
Frontálnu rovinu merajú 4 končatinové elektródy, ktoré sa zacvaknú na zápästia a členky. Čierna končatinová elektróda slúži na uzemnenie. Na EKG papieri sú označené ako I, II, III, aVF, aVR, aVL. Končatinové zvody sa ďalej delia na bipolárne – obe elektródy sú priložené na rôzne miesta (I, II, III) a unipolárne (jedna elektróda je priložená na miesto tkaniva, druhá má stály potenciál).
Označené sú ako aVF, aVR, aVL. „a“ znamená zosilnená (augmented), „V“ znamená voltáž a „R“ predstavuje pravú a „L“ ľavú ruku. Na výške umiestnenia týchto elektród nezáleží. Umiestnenie hrudných elektród, ktoré merajú horizontálnu rovinu, je však pre správne meranie kľúčové. Hrudné zvody sú tiež unipolárne.
Elektróda V1 musí byť umiestnená na 4. medzirebrie parasternálne vpravo (pozdĺž hrudnej kosti), V2 takisto parasternálne, ale vľavo. Elektróda V3 by sa mala nachádzať presne medzi V2 a V4, ktoré sú umiestnené v piatom medzirebrí v medioklavikulárnej čiare. V5 musí byť umiestnená v piatom medzirebrí prednej axilárnej čiary a V6 v strednej.
Ako prístroj meria?
EKG sníma a zobrazuje len elektrickú aktivitu myokardu. Základom EKG krivky sú teda elektrické prúdy, ktoré vznikajú pri depolarizácií a repolarizácií svalovej bunky. Základný rytmus srdca vždy udávajú ložiská, ktoré sa potom šíria po prevodovom systéme srdca.
Najväčšie impulzy generuje Sinoatriálny uzol (SA), a to 60 – 100/min. Ostatné ložiská generujú impulzy s nižšou frekvenciou – AV uzol 40 – 60/min a Purkyňové vlákna 20-40/min. SA uzol sa preto považuje za udávača tempa (primárny pacemaker). Pri správnej a pravidelnej srdcovej akcie sa na EKG papieri zobrazia vlny označované ako P, Q, R, S, T a U.
Ako má vyzerať štandardné EKG zdravého srdca?
Popis EKG krivky začína zhodnotením, či ide o sínusový alebo nesínusový rytmus. Prvá vlna na EKG sa označuje písmenom P. Značí depolarizáciu predsiení. Ak je táto vlna prítomná väčšinou ide o sínusový rytmus. Toto neplatí, ak sú prítomné extrasystoly (predčasné sťahy svaloviny srdca mimo pravidelného rytmu), vtedy sa tiež hovorí o sínusovom rytme.
Impulz vzniká v SA uzle a depolarizačná vlna sa šíri od pravej do ľavej predsiene smerom k AV uzlu. P vlnu hodnotíme najmä vo zvodoch II a V1 pretože ju vidia z najlepšieho uhla. Trvanie tejto vlny by malo byť maximálne 3 štvorčeky, čo znamená < 110ms. Po ňom nasleduje Ta vlna, ktorú na EKG nevidno, pretože je skrytá v QRS komplexe. QRS komplex nastáva pri depolarizácii komôr.
Pred QRS komplexom sa ešte určuje aj interval PQ. Ten vyjadruje čas od začiatku vzniku impulzu v SA uzle až po začiatok depolarizácie komôr. Normálne hodnoty sa pohybujú medzi 0,12 až 0,20 sekundy. Využíva sa najmä pri diagnostike AV blokád. Po prejdení intervalu nasleduje už spomínaný QRS komplex (interval). Znázorňuje elektrickú aktiváciu myokardu komôr.
Pravidelný rytmus určíme podľa toho, či je vzdialenosť medzi QRS komplexmi rovnaká. Komplex môže mať tri typy kmitov, pričom Q kmit (prvý negatívny kmit) označuje aktiváciu komorového septa, nasleduje R kmit, v ktorom sa aktivuje ľavá a pravá komora (každý pozitívny kmit). V S kmite (negatívny kmit) sa aktivuje báza ľavej komory. Komory majú masívnejší myokard ako predsiene, preto je P vlna menšia. Fyziologická dĺžka tohto komplexu by mala trvať do 0,12 sekúnd.
Vzorec na výpočet frekvencie srdca je 300/x, pričom x znamená počet malých resp. veľkých štvorcov medzi QRS komplexmi. To platí pre posun papiera 25 mm/s. Tento priestor medzi dvoma QRS komplexmi sa označuje ako RR interval. Dĺžka tohto intervalu by mala byť okolo 0,6 až 1 sekundy.
Ďalšou dôležitou časťou popisovania EKG je určenie ST segmentu. Nachádza sa priamo na izoelektrickej čiare (rovná čiara na EKG papieri). Ak sa totiž nachádza pod ňou, nastáva depresia ST segmentu, čo hovorí o ischémii (redukcii prietoku krvi v tkanive) srdca. Keď sa ST segment nachádza nad touto čiarou, ide o eleváciu. Tá je najčastejšou príčinou infarktu myokardu.
Po depolarizácii komôr nastáva repolarizácia komôr, označovaná ako T vlna. Táto vlna sa šíri pomaly. Jej elektrický vektor má pri depolarizácii a repolarizácii vždy rovnaký smer. Šírka označuje čas, za ktorý sa repolarizujú komory.
Najčastejšie poruchy srdca vyobrazené na EKG
Poruchy srdca sa najčastejšie delia do dvoch podskupín. Sú rozdelené podľa spoločného primárneho znaku. Prvá podskupina je porucha tvorby vzruchov a druhá porucha vedenia vzruchov. Tiež sa delia podľa miesta, v ktorom je porucha lokalizovaná. Tie delíme na nomotopné poruchy tvorby vzruchov a heterotopné poruchy elektrickej činnosti srdca.
Pri nomotopných porúch tvorby vzruchov ide o všetky zmeny elektrickej činnosti srdca nachádzajúcich sa priamo v SA uzle. Heterotopné poruchy sú všetky zmeny, ktorých zdroj sa nachádza mimo SA uzla, teda v predsieňach a v komorách.
Najčastejšie nomotopné poruchy tvorby vzruchov sú sínusová tachykardia, bradykardia či sick sinus syndrome. Sínusová tachykardia sa najčastejšie prejavuje skráteným RR intervalom. Jej podstatou je zvýšenie tvorby vzruchov v SA nad 90 za 1 minútu. Pri sínusovej bradykardii nastáva spomalenie tvorby vzruchov v SA uzle pod 60 za minútu.
Vyskytuje sa aj vrcholových športovcov či v spánku zdravých ľudí. SSS (Sick sinus syndrome) – syndróm „chorého“ SA uzla, ktorý sa prejavuje stredajúcimi epozódami bradykardie a tachyarytmiami vychádzajúcimi zo supraventrikulárnej oblasti.
Heterotropné poruchy tvorby vzruchov vznikajú zväčša z dvoch príčin. SA uzol prestal tvoriť vzruchy, vtedy sekundárne alebo terciárne prirodzené pacemakery zastúpia funkciu (pasívna heterotópia). Alebo mimo SA uzla vznikli ložiská (alebo len jedno) schopné tvoriť vzruchy rýchlejšie ako SA uzol (aktívna heterotópia). Na EKG sa pasívna heterotópia prejaví uniknutými depolarizáciami srdca. Aktívna heterotópia sa zase prejaví predčasnými depolarizáciami (extrasystoly, predčasné kontrakcie predsiení).
http://www.imbm.sk/wp-content/uploads/2017/03/ekg-skripta-1.pdf