Sterilizácia vs. dezinfekcia v ambulanciách: Kompletný sprievodca pre zdravotníkov

• Sterilizácia vs. dezinfekcia – sterilizácia úplne odstraňuje všetky mikroorganizmy vrátane spór, dezinfekcia znižuje počet patogénov na bezpečnú úroveň.
• Sterilizácia sa používa na chirurgické nástroje, implantáty, laboratórne vybavenie. Vykonáva sa autoklávou, podobnou tej na obrázku vyššie.
• Dezinfekcia sa používa na ruky, povrchy, nekritické lekárske pomôcky.

Sterilizácia vs. dezinfekcia – kľúčové rozdiely

Čo je sterilizácia

Sterilizácia je proces, pri ktorom sa z povrchov alebo prostredia úplne odstránia alebo zničia všetky mikróby – baktérie, vírusy, plesne, spóry aj prióny. Výsledkom je úplne sterilný materiál, ktorý neobsahuje žiadne živé mikroorganizmy.

Tento proces je nevyhnutný obzvlášť v zdravotníctve, kde sa používa na nástroje a pomôcky, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s vnútorným prostredím tela, napríklad so sliznicou, krvou alebo vnútornými dutinami. 

Sterilizácia zabezpečuje, že tieto predmety sú úplne bezpečné a nehrozí pri nich riziko infekcie.

Metódy sterilizácie

• Chemická sterilizácia využíva plyny, ako je etylénoxid pri teplotách 37 – 55 °C a formaldehyd pri 60 – 80 °C, a používa sa najmä na sterilizáciu termolabilných materiálov, jemných nástrojov, drobných kovov alebo plastov.
• Sterilizácia ozónom účinne odstraňuje nepríjemné pachy, pretože oxiduje organické látky, ktoré ich spôsobujú. Slúži predovšetkým na sterilizáciu priestorov, ordinácií, laboratórií a tiež na čistenie a dezinfekciu pitnej alebo úžitkovej vody.
• Sterilizácia žiarením využíva rôzne typy žiarenia na ničenie mikroorganizmov. Gama žiarením sa zväčša sterilizujú plastové a gumové zdravotnícke pomôcky, ako sú striekačky alebo kanyly. UV žiarenie je zas určené hlavne na povrchovú dekontamináciu pracovných plôch, pričom účinnosť je optimálna na vzdialenosť 30 – 50 cm.
• Ultrazvuk sa používa na predsterilizačné čistenie dutých alebo ťažko dostupných častí nástrojov. 
• Fyzikálna sterilizácia je metóda ničenia mikroorganizmov pomocou tepla alebo špeciálnych fyzikálnych procesov. 
  • Vlhké teplo, aplikované napríklad pri teplotách 121 – 134 °C počas 15 – 60 minút, je vhodné pre kov, sklo, keramiku, textil či gumu, no nie je vhodné pre tepelne labilné materiály. 
  • Horúci vzduch pri teplotách 160 – 180 °C sterilizuje odolné materiály bez vlhkosti, ako sú drevo, textil, papier alebo korok.
  • Modernou alternatívou je plazmová sterilizácia, pri ktorej sa nízkoteplotne (35 – 50 °C) aplikuje peroxid vodíka.

Sterilizácia nástrojov v ambulancii – krok za krokom

1. Pred sterilizáciou sa predmety musia dôkladne mechanicky očistiť od nečistôt a organických zvyškov (krv, telesné tekutiny).
2. Očistené nástroje sa balia do špeciálnych sterilizačných baliacich materiálov, ktoré umožnia prienik sterilizačnej pary alebo inej metódy. Rovnako tiež zabránia kontaminácii po sterilizácii.
3. Pripraví sa sterilizačný prístroj a vyberie vhodný sterilizačný cyklus podľa druhu materiálu, veľkosti a typu nástrojov (napr. teplota 121 °C pri tlaku 1 bar aspoň 15 – 20 minút).
4. Počas sterilizačnej fázy sa udržiava nastavená teplota a tlak na sterilizáciu mikroorganizmov vrátane spór.
5. Po sterilizačnej fáze sa predmety vysušia, často pomocou vákuového sušenia vnútri sterilizátora.
6. Na záver sa komora odvzdušní sterilným vzduchom, aby sa vyrovnal tlak a balenia sa pri vyberaní nezničili. Proces je monitorovaný pomocou biologických a fyzikálnych indikátorov, výsledky sú evidované v sterilizačnom denníku.
7. Sterilizované nástroje sa ukladajú do čistého, suchého a sterilného prostredia až do ich použitia.

Výhody a nevýhody sterilizácie 

Výhody sterilizácie 

• Minimalizuje riziko prenosu infekcií medzi pacientmi a personálom.
• Zvyšuje bezpečnosť zdravotníckeho výkonu a znižuje pravdepodobnosť komplikácií spôsobených infekciou.
• Pri správnom vykonaní sterilizácie sa minimalizuje potreba ďalších dezinfekčných opatrení na nástrojoch a zariadeniach.

Nevýhody sterilizácie 

• Sterilizácia je časovo náročnejšia a vyžaduje špecializované vybavenie, čo môže zvyšovať prevádzkové náklady ambulancie.
• Nesprávne vykonaná sterilizácia môže viesť k falošnej istote a neúčinnosti, čo môže zvýšiť riziko infekcie.
• Sterilizácia vyžaduje dôkladnú prípravu nástrojov (čistenie a demontáž), a teda zvyšuje nároky na personál.

Čo je dezinfekcia

Dezinfekcia je činnosť, ktorej cieľom je likvidácia čo najväčšieho počtu choroboplodných alebo nežiaducich mikroorganizmov na povrchoch, predmetoch a v prostredí pomocou fyzikálnych alebo chemických metód. 

Cieľom dezinfekcie nie je úplné odstránenie všetkých mikroorganizmov, ale redukcia ich počtu na takú úroveň, ktorá je považovaná za bezpečnú a nezvyšuje riziko prenosu infekčných ochorení.

Typy dezinfekcie

Podľa spôsobu použitia

• Dezinfekcia rúk: používajú sa alkoholové gély, peny alebo roztoky, ktoré rýchlo znižujú počet mikróbov na pokožke.
• Dezinfekcia povrchov: aplikujú sa chemické prostriedky na utieranie, postrek alebo namáčanie plôch v zdravotníckych zariadeniach, napríklad dezinfekčné roztoky obsahujúce chlór, kvartérne amóniové zlúčeniny či peroxid vodíka.
• Dezinfekcia nástrojov: dezinfekcia chirurgických a lekárskych nástrojov, často kombinovaná so sterilizáciou; využíva sa vysokoúčinná dezinfekcia, napríklad glutaraldehyd alebo peroxid vodíka.
• Špeciálna dezinfekcia: napríklad polymérové dezinfekcie na povrchy, ktorých sa často dotýkate.

Podľa metódy

• Chemická dezinfekcia: používajú sa dezinfekčné chemikálie v rôznych formách (kvapaliny, peny, aerosóly).
• Fyzikálna dezinfekcia: aplikované sú vysoké teploty (napr. pary nad 90 °C), UV žiarenie alebo filtračné metódy.
• Kombinovaná fyzikálno-chemická dezinfekcia: napríklad pranie pri vysokých teplotách s prídavkom dezinfekčných látok.

Postupy dezinfekcie v ambulancii

1. Odstránia sa všetky hrubé nečistoty a organické zvyšky z plôch a nástrojov (napr. krv, telesné tekutiny).
2. Aplikované sú vhodné čistiace prostriedky na elimináciu mastnoty a drobných nečistôt.
3. Odstránia sa zvyšky chemikálií, ktoré by mohli narušiť dezinfekčný proces.
4. Dôkladne sa nanesie chemický prípravok na plochy, nástroje alebo ruky podľa určeného expozičného času (napr. stieraním, ponorením alebo postrekom).
5. Nasleduje oplach dezinfekčných prostriedkov podľa potreby; niektoré vyžadujú oplach sterilnou vodou.
6. Na záver sa povrch vysuší, ideálne prirodzeným odparením vody, čím sa zabráni opätovnému zavlhnutiu a kontaminácii.

Výhody a nevýhody dezinfekcie

Výhody dezinfekcie

• Účinne znižuje riziko šírenia infekčných ochorení ako chrípka, prechladnutie, COVID-19 či rotavírusy, čím prispieva k ochrane verejného zdravia a bezpečia.​
• Chráni zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú deti, seniori a osoby s oslabenou imunitou.
• Zabraňuje kontaminácii potravín a vody, čím predchádza potravinovým otravám a hnačkovým ochoreniam.
• Použitie dezinfekčných prostriedkov minimalizuje šírenie plesní a baktérií.​

Nevýhody dezinfekcie

• Dezinfekcia nemusí zničiť všetky mikroorganizmy, hlavne odolné formy, ako napríklad bakteriálne spóry, a preto nie je vhodná tam, kde je potrebná absolútna sterilita.​
• Nesprávne dávkovanie, nedodržanie doby expozície alebo použitie nevhodných dezinfekčných prostriedkov môže viesť k neúčinnosti dezinfekcie a zvýšeniu rizika infekcie.​
• Dlhodobé alebo nadmerné používanie dezinfekčných chemikálií môže mať negatívny vplyv na zdravie ľudí (napr. dráždenie pokožky, alergie) a môže byť škodlivé pre životné prostredie.​
• Mikróby si dokážu vyvinúť rezistenciu voči niektorým dezinfekčným látkam, ak sa tieto používajú nepravidelne alebo nesprávne, čo znižuje ich účinnosť.​

Kedy použiť sterilizáciu a kedy dezinfekciu

Sterilizácia sa aplikuje vždy tam, kde je nevyhnutné dosiahnuť úplnú sterilitu, teda odstrániť všetky mikroorganizmy vrátane spór. Ide predovšetkým o chirurgické nástroje, obväzy, ihly, striekačky, rukavice a chirurgickú bielizeň.

Dezinfekcia sa využíva na zníženie počtu mikroorganizmov na bezpečnú úroveň, ktorá nepredstavuje riziko pre človeka. Je určená najmä na ruky, pracovné plochy, povrchy, náradie a predmety, ktoré nie je možné sterilizovať. Dezinfekcia nezaručuje úplnú sterilitu, ale účinne preruší šírenie infekcie a ochráni pred prenosom patogénov.

Bezpečnostné a právne aspekty sterilizácie a dezinfekcie

Na Slovensku sú sterilizácia a dezinfekcia regulované zákonmi a normami, ktoré chránia verejné zdravie, hlavne v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach starostlivosti o ľudské telo. Základom je Zákon č. 355/2007 Z. z., ktorý stanovuje opatrenia na prevenciu ochorení, povinnosti osôb a kontrolu správneho vykonávania sterilizácie a dezinfekcie štátnym zdravotným dozorom.

Podrobnosti upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 553/2007, ktorá určuje pravidlá pre sterilizáciu zdravotníckych pomôcok, a to vrátane vedenia dokumentácie (napr. sterilizačný denník), kontroly procesov sterilizácie pomocou biologických indikátorov a zodpovednosti prevádzkovateľov zariadení.

Dezinfekčné prostriedky pre zdravotnícke výrobky musia mať označenie CE a byť zapísané v registri zdravotníckych výrobkov. Prípravky na hygienu rúk sa považujú za lieky a ich používanie je regulované Zákonom o liekoch.

Zamestnanci vykonávajúci sterilizáciu a dezinfekciu musia mať odbornú spôsobilosť a používať vhodné osobné ochranné prostriedky podľa druhu práce. Všetky pracovné postupy musia byť dokumentované a pravidelne kontrolované, vrátane zaznamenávania parametrov sterilizácie (teplota, tlak, čas) a výsledkov biologických testov, aby bola zabezpečená účinnosť a bezpečnosť procesov.