Kto stojí za vznikom OZ Pinelky?
Sme pacientske občianske združenie, ktoré vzniklo spojením troch bývalých pacientiek Pinelovej nemocnice, z čoho aj vznikol názov Pinelky.
Čo je poslaním Pineliek a čím sa Vaše združenie zaoberá?
Našim poslaním je destigmatizovať duševné ochorenia a ukazovať duševné ochorenia v tom lepšom svetle. Venujeme sa každému, kto má nejasnosti alebo obavy z duševného ochorenia. No v prvom rade pomáhame sami sebe a iným zostať čo najdlhšie bez hospitalizácie.
S akými duševnými ochoreniami pomáha vaše OZ ľuďom? Kto sa teda na vás môže obrátiť?
Obrátiť sa na nás môže s otázkami každý kto trpí akýmkoľvek duševným ochorením. Ak si s niečím nevieme poradiť, odporučíme ho buď na špecialistu, linku pomoci alebo iné občianske združenie.
Psychické zdravie je veľmi komplexná oblasť a zahŕňa v sebe množstvo otázok. Viete nám opísať s akými psychickými problémami sa u pacientov najviac stretávate, a teda ktorými trpí populácia najviac?
Keďže sme členkami mnohých skupín, kde sa združujú ľudia s duševnými ochoreniami, stretávame sa s rôznymi problémami. No medzi najčastejšie patria úzkosti, depresia, mánia, panika. Keďže sa nás duševne veľmi dotýka pandemické obdobie, všímame si, že sa u ľudí najčastejšie vyskytujú práve úzkostné poruchy a depresie.
Viete vysvetliť čo tieto psychické poruchy spôsobuje?
V dnešnej dobe je to práve pandémia, ktorá stojí za mnohými duševnými ochoreniami. Strata zamestnania, neistoty, v ktorých sa ocitáme, nevraživosť medzi ľuďmi, ktorá narastá, aj toto všetko môže byť podľa mňa spúšťačom.
Určite je to individuálne, ale aké sú podľa Vášho názoru prvotné príznaky toho, kedy by si mal človek povedať, že potrebuje odbornú pomoc?
Podľa môjho laického názoru, si často človek prvotné príznaky ani nevšimne. V každom prípade by mal vyhľadať pomoc, ak sa v jeho živote niečo zmení a on si s tým nevie poradiť. Bohužiaľ si väčšinou človek sám nevšimne, že sa s ním niečo deje a potrebuje pomoc okolia.
Mnoho ľudí sa bojí požiadať o pomoc, ktorá je spojená s istými predsudkami. Ako sa snažíte týmto pacientom predsudky rozbúrať, a tak ich presvedčiť k hospitalizácii na psychiatrii v prípade, že je to nevyhnutné?
V tomto ohľade sa nesnažíme zasahovať, ak už človek potrebuje hospitalizáciu, je potrebná pomoc odborníka, a to my nie sme. Snažíme sa však ľuďom vysvetliť prečo je dôležité takého odborníka navštíviť a ubezpečujeme ich v tom, že je to veľmi dobrý krok.
Je niečo, čo by ste na psychiatrii zaviedli inak? Niečo, čo by podľa Vás bolo v období rekonvalescencie efektívnejšie?
Zmeniť by sa toho dalo mnoho. Vždy je čo vylepšovať. Myslím, že každý pacient potrebuje v prvom rade poriadnu psychoterapiu a podporu rodiny. Lenže rodina má často nedostatok informácií ako k pacientovi pristupovať. Možno by boli skvelé nejaké minikurzy pre členov rodiny.
Bohužiaľ, o témach duševného zdravia sa hovorí málo. Aké aktivity by podľa Vás pomohli pri šírení tejto, v dnešnej dobe veľmi dôležitej téme? Malo by to byť zavedené aj v školských osnovách?
Podľa mňa by téma duševného zdravia mala byť zavedená do školských osnov. Mnohí ľudia totiž ani netušia, že nejaké duševné zdravie existuje a že ho majú aj oni. Zavedenie duševného zdravia do osnov považujem za prevenciu pred duševnými ochoreniami.
Myslíte si, že sa dá psychických problémov zbaviť natrvalo a žiť zdravý život?
Hm, psychické problémy má aj zdravý človek. Nie vždy sa im dá vyhnúť. Vyliečiť sa z duševného ochorenia, to už je iná vec. Je to beh na dlhú trať, ale tým vytrvalým sa to možno podarí.
Čo je podľa Vás najzásadnejšie po hospitalizácii a vrátení sa do bežného života? Ako neskončiť opäť hospitalizovaný?
Asi najdôležitejšie je prijať svoje ochorenie, akceptovať ho a nebojovať s ním. Za nemenej dôležité považujem aj zmierenie sa s tým, že človek musí zmeniť spôsob života.
Ako môže verejnosť vaše OZ podporiť?
Najväčšou podporou pre nás je to, ak sa ľudia snažia aj duševne chorých ľudí vnímať ako plnohodnotných ľudí. Tak ako si nikto nevyberá rakovinu, ani toto ochorenie sme si nevybrali. To znamená, že nie sme menej ako zdraví ľudia. Možno sme len iní.
Autor: Renata Ifková, spoluzakladateľka OZ Pinelky