Pri otoskopii lekár, najčastejšie otorinolaryngológ, vyšetruje pomocou špeciálneho prístroja - otoskopu, uši pacienta. Vyšetrenia ucha v tomto prípade znamená, že sa lekár za pomoci prispôsobeného lievika so špeciálnym osvetlením pozrie ušnicu, vonkajšiu časť ucha a blanu bubienka. Podľa tejto prehliadky môže lekár zhodnotiť, že je ucho, respektíve jeho sliznica alebo zvukovod príliš prekrvené, zanesené ušným mazom alebo je zvukovod v dôsledku opuchu zúžený.
Ako otoskopia prebieha
Otoskopia je relatívne rýchle a bezbolestné vyšetrenie, pri ktorom ošetrujúci lekár vizuálne kontroluje stav pacienta. Mierne bolestivé či nepríjemné môže byť vyšetrenie v prípade pacientov, ktorí trpia zápalom vonkajšieho zvukovodu. Otorinolaryngológ najprv skontroluje zdravé ucho, aby vedel v prípade potreby porovnať zmenu, ktorú pacientovi spôsobila choroba alebo jeho zdravotný stav.
Čo sa otorinolaryngológ môže pomocou otoskopie dozvedieť
Lekár hľadá pri vyšetrení pacienta takzvané patologické zmeny, ktoré sa môžu objaviť v dôsledku choroby. Dôvodom patologických zmien sú napríklad:
- zápaly vonkajšieho ucha
- zápaly stredného ucha
- cholesteatóm (pseudonádor)
- perforáciu bubienkovej blany
Vyšetrenie ostoskopie môžu sťažiť nánosy či nečistoty v ušnici a vo zvukovode, ktoré v takom prípade musí otorinolaryngológ najprv vyčistiť. Toto čistenie prebieha pomocou tyčinky alebo inej vatovej pomôcky, častokrát v kombinácii s nezávadným čistiacim roztokom.
Otoskop - prístroj, bez ktorého by otoskopia nebola možná
V minulosti síce otoskopia prebiehala aj bez otoskopu, no tvar a zhotovenie prístroja sa formovalo počas dlhej praxe až do dnešnej podoby, vďaka ktorej majú otorinolaryngológovia o niečo jednoduchšiu prácu. Najmä však môžu svoje povolanie vykonávať efektívnejšie.
Základom otoskopie sú, samozrejme, otoskopy. Otoskopy môžeme rozdeliť na takzvané priame a nepriame. Pomocou priamych sa ošetrujúci lekár pozerá do pacientovho ucha priamo cez prístroj, zatiaľčo nepriamy otoskop, využívajúci modernejšiu technológiu, zobrazuje snímané zábery na obrazovke.
Otoskop obsahuje zdroj svetla, ktoré môže byť klasické, žiarivkové, a teda priame, prípadne v podobne LED zdroju, a lupu pre lepšie rozpoznanie a identifikovanie problematických častí či patologických zmien u pacienta.
Staršie varianty otoskopu neobsahovali zdroje svetla, preto bolo nutné využívať pri nich odrazové čelné zrkadlá a svetlá. Tie sa môžu pre dosiahnutie lepšej svetelnosti využiť aj dnes, hoci otoskopy už majú svoje dedikované svetelné zdroje. Pre jasnejšie a zreteľnejšie vyšetrenie môže ošetrujúci lekár použiť aj binokulárnu lupu. Mnoho z týchto lúp poskytuje vynikajúce zväčšenie a samostatný svetelný lúč s vysokou intenzitou.
Zápal vonkajšieho ucha a jeho liečba
Jedným z možných zistení otoskopie je zápal vonakjšieho ucha. Najčastejšie sa tento chorobný stav prejavuje pískaním v postihnutom uchu, jeho bolesťou, svrbením a inými prejavmi častokrát súvisiacimi s infekciou. Jedným z prejavov môže byť aj vytekanie krvi či hnisu, čo však nie je pravidlom a vyskytuje sa vo vážnejších prípadoch.
Zápaly vonkajšieho ucha môžu byť sprevádzané horúčkami, ktoré sa tlmia antipyretikami. Najrýchlejšou pomocou pri takomto zápale je výplach zvukovodu, ktorý je síce nepríjemný, no veľmi efektívny. Následne sa kombinuje s liečbou - dostatok tekutín, oddychu, v prípade bakteriálnych infekcií sa podávajú aj antibiotiká.
Jednoduché vyšetrenie, ktoré toho môže veľa prezradiť
Otoskopiu vám pri bežných prehliadkach vykonáotorinolaryngológ a nemusíte sa pri nej báť žiadnych bolestivých prejavov, najmä v prípade, ak sú vaše uši zdravé. No aj v prípade, že trpíte zápalom, pomocou kvalitného otoskopu dokáže skúsený lekár vyšetriť vaše zvukovody takmer bezbolestne, keďže sa skúma touto metódou len vonkajší zvukovod.