Kedy sa robí EKG vyšetrenie?
EKG srdca sa robí pri podozrení na rôzne choroby alebo len na celkovú prevenciu zdravia. Ak pacient pociťuje niektoré z týchto príznakov, ako napríklad búšenie srdca, bolesť alebo tlak v hrudníku, ťažkosti s dýchaním, či slabosť je vhodný na EKG vyšetrenie. Prístroj EKG v ambulancii všeobecného lekára je pre pacienta veľkou výhodou. Pri zdravotných ťažkostiach tak nemusí navštevovať ďalšieho špecialistu.
Včasná diagnostika infarktu myokardu či iných srdcových chorôb takisto pacientovi často zachráni život. EKG vyšetrenie je tiež bežnou súčasťou preventívnych prehliadok pacientov nad 40 rokov. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako funguje EKG prístroj a čo jednotlivé EKG krivky znamenajú, prečítajte si náš blog o EKG krivkách.
Ako sa robí EKG a ako prebieha vyšetrenie?
Ak ide o štandardný EKG prístroj, lekár pripevní na telo pacienta 10 elektród. Tie generujú 12 zvodov, ktoré snímajú srdce z rôznych strán. Preto napríklad prvá vlna označená písmenom P, ktorá zachytáva depolarizáciu predsiení je hodnotená najmä vo zvodoch II a V1, lebo ju sníma z najlepšieho uhla.
Končatinové elektródy sa zacviknú na zápästia a členky. Čierna elektróda pripevnená na pravej nohe zase slúži na uzemnenie. Zvyšných 6 elektród je umiestnených na hrudník. Lekár musí hrudníkové elektródy dať na správne miesto, inak meranie nebude presné. Pacient by mal počas celého vyšetrenia ležať vo vodorovnej polohe v pokoji. Niekedy sa môže stať, že lekár vyzve pacienta, aby na chvíľu nedýchal. Počas vyšetrenia by tiež nemal rozprávať. Celé meranie by nemalo trvať viac ako 10 až 15 minút.
EKG prístroj meria elektrickú aktivitu myokardu (srdcovej svaloviny). Tá vzniká pri depolarizícií a repolarizácií predsiení a komôr. Výsledkom merania je elektrokardiogram, ktorý lekár musí správne vyhodnotiť. Na začiatku čítania EKG zhodnotí, či ide o sínusový alebo nesínusový rytmus srdca. Pre správne fungovanie srdca je potrebný sínusový rytmus, ten sa dá určiť najmä podľa toho, či sa na EKG nachádza P vlna. Tá značí správne fungovanie SA uzla (sinoatriálneho uzla), ktorý je hlavný udávač tempa srdcovej frekvencie.
Čo odhalí EKG meranie?
Srdce je z elektrofyziologického hľadiska tvorené z dvoch skupín – bunky tvoriace pracovnú svalovinu a bunky tvoriace prevodový systém srdca. Bunky pracovnej svaloviny nemajú schopnosť tvoriť akčný potenciál a teda sa nevedia samy aktivovať. Na to slúžia bunky prevodového systému srdca, ktoré sú zdrojom elektrických impulzov.
Prevodový systém srdca tvoria sinoatriálny uzol (SA uzol), atrioventrikulárny uzol (AV uzol), Hisov zväzok (HZ), Tawarove ramienka (TR) a Purkyňové vlákna (PV). Každý zdroj elektrického impulzu má rôznu rýchlosť depolarizácie (aktivácie) buniek. Najrýchlejšie sa depolarizujú v SA uzle, naopak, najpomalšie v Purkyňových vláknach. Preto v srdci existuje hierarchia založená na rýchlosti smerujúca zhora – od SA uzla cez AV uzol až dole po PV. Ak vznikne porušenie tejto postupnosti, vznikajú väčšinou srdcové dysrytmie (všetky poruchy srdca odchyľujúce sa od sínusového rytmu srdca).
Medzi časté poruchy, ktoré dokáže EKG odhaliť, patrí sínusová tachykardia a bradykardia. Sínusová tachykardia značí zvýšenú, no pravidelnú frekvenciu srdca. Vzniká napríklad pri zvýšenej telovej teplote, pri fyzickej a emocionálnej záťaži či hyperfunkcii štítnej žľazy (nadmernej tvorbe hormónov). Pri sínusovej bradykardii ide zase o spomalenie vzruchov vznikajúcich v SA uzle. To znamená nižšiu tepovú frekvenciu ako je v norme.
Väčšinou sa vyskytuje u dobre trénovaných a zdravých športovcov či v spánku zdravých ľudí. Tým sa prejavuje aj úsporná činnosť srdca. Ak sa zistí za iných okolností, môže byť prejavom poškodenia srdca. Napríklad vzniká pri hypotermii, pri ktorej sa zníži úroveň metabolizmu a aj v samotnom SA uzle. Častá je tiež bradykardia u starých ľudí, u ktorých môže ísť o dôsledok vagotónie (poruchy vegetatívneho nervového systému).
Ak z nejakých dôvodov prestane SA uzol tvoriť vzruchy, zastúpia ho sekundárne (AV uzol) alebo terciárne udávače tempa (pacemakery), ktoré skúsený lekár musí vedieť rozoznať. EKG tiež dokáže odhaliť, či ste už prekonali infarkt, alebo ho zistí ešte skôr, ako pacient pocíti prvé príznaky.
Aké sú príznaky infarktu a ako vyzerá na EKG?
Srdce na svoje správne fungovanie potrebuje bezproblémový prietok krvi koronárnymi artériami – dve hlavné cievy. Ak sa v nich zníži prietok, hovoríme o ischémii. Tá vzniká napríklad nahromadením lipidov a leukocytov (ateróm) v stene artérie, čo spôsobuje zúženie cievy – stenóza. Postupné zužovanie ciev spôsobuje akútny koronárny syndróm (AKS). Ak tento nahromadený tuk praskne a vytvorí sa krvná zrazenina, nastáva oklúzia – uzáver artérie a vzniká tak infarkt myokardu (nekróza).
Infarkt nevzniká zo dňa na deň, je často sprevádzaný rôznymi symptómami. Medzi najčastejšie sprievodné javy patrí rýchle zadýchanie, nepríjemné pocity na hrudníku počas menšej námahy, či nepríjemný tlak aj v iných častiach tela. Takisto sa prejavuje búšením srdca a nevoľnosťou. Vďaka EKG vyšetreniu vie lekár určiť o aký typ infarktu ide a kde sa nachádza.
Na EKG rozlišujeme dva typy infarktu – STEMI a NSTEMI infarkt. STEMI infarkt nastane pri úplnom uzatvorení cievy (oklúzii). Medzi S kmitom a T vlnou vzniká elevácia, teda namiesto rovnej čiary je na EKG viditeľná akoby ďalšia pozitívna vlna. NSTEMI infarkt začne pri čiastočnom uzatvorení ciev (stenóze). Medzi S kmitom a T vlnou vzniká ďalšia negatívna krivka označovaná ako ST depresia. Pri podozrení na infarkt sa však robí opakované EKG a takisto sa zisťuje prítomnosť troponínu v krvi, ktorý vzniká len pri odumieraní srdcového tkaniva.
Čo je EKG holter a na čo slúži?
Krátke EKG vyšetrenie niekedy nedokáže odhaliť niektoré odchýlky srdcového rytmu. Napríklad sa pacient sťažuje na občasnú arytmiu, no na EKG nie je viditeľná. Pomocou EKG holtera tak lekár získa presnejší obraz o správaní srdca aj počas záťaži či v rôznych častiach dňa, alebo v spánku. Zvyčajne ho pacient nosí jeden až dva dni, niekedy jeden až dva týždne.
Lekár nasadí a umiestni pacientovi elektródy na hrudník tak, aby čo najlepšie snímali frekvenciu srdca. Pacient môže po nasadení odísť domov. Počas celého monitorovania si musí viesť denník, v ktorom zaznamenáva všetko, čo v priebehu merania robil. Takisto by mal zapísať svoje pocity, ak si myslí, že došlo k nejakej srdcovej dysrytmii. Jediným obmedzením pri monitorovaní je, že sa nemôže sprchovať ani nijak namočiť, pretože by prístroj zničil a stratil všetky údaje.
Zdroje: